Črepy v rukách, víno na šatách – aj tak môže vyzerať spolujazda Bratislava-Praha

Filozofia spolujazdy na SomvPrahe.sk je o zdieľaní nákladov na cestu medzi šoféra a spolujazdcov. Cenu a podmienky spolujazdy si určuje vodič. Spolujazdou jazdím viac ako štyri roky a doteraz som s týmto cestovaním mala len dobré skúsenosti.  Drobné zádrhely každý pochopí, sme ľudia a vieme sa navzájom dohodnúť, vykomunikovať čo treba. Tentokrát som však zažila spolujazdu, o ktorej musím napísať. Párik, ktorý vozí spolujazdcov v 8-miestnom aute sa podľa mňa nechová v normách zodpovednej a príjemnej spolupráce, na ktorú som si pri ostatných vodičoch zvykla.

Prvá vec, ktorá ma zarazila, bol spôsob komunikácie. OK, bod pre nich: miesto stretnutia v Bratislave som určila ja. Šoférova partnerka ho však so mnou trikrát konzultovala cez SMS, napriek tomu, že v aute mala GPS, ktoré vytiahla až neskôr na trase Bratislava-Lozorno. Tesne pred tým, ako mala pre mňa prísť na pumpu OMV pri internáte Družba, mi od nej pristala správa, v ktorej znelo, že jej ujo povedal, že to nie je dobré miesto na stretnutie, lebo sa odtiaľ nedostane na diaľnicu. Zámerne som vybrala pumpu, na ktorú som kráčala z domu 20 minút tak, aby sme mali iba jeden semafor pred napojením na D1. Vodičovej partnerke som to dokonca pred tým niekoľkokrát vravela. Po polhodinovom meškaní (čo sa stalo, aj keď som s nimi cestovala z Nitry) spôsobenom dopravnou situáciou v Bratislave ma nakoniec vyzdvihli. A hurá smer Praha. Teda pardón. Smer Lozorno, v ktorom čakala posledná spolujazdkyňa.
 
Všetko klapalo, až kým vodič nezačal nakladať batožinu slečny z Lozorna popričom mu z kufra vyletela moja cestovná taška, ktorú tam vlastnoručne nakladal a spadla na zem tak, že sa v nej rozbila fľaša červeného vína, takže moja taška bola plná črepov, ktoré si ešte teraz vyberám z rúk a červené víno komplet na všetkom, čo som v taške mala. Bolo to oblečenie, kozmetika, nová rozčítaná kniha a bežné maličkosti víkendového cestovania.

Slečna z Lozorna mala takisto malého psa ako ja, vzájomne sme na to neboli upozornené, čo je pri iných spolujazdách bežné. Ešte rýchlo zohnala igelitky , do ktorých sme nahádzali moje veci, vrátane cestovnej tašky. Potom už sme pokračovali do Prahy. Situáciu nikto neriešil. Ja som sa snažila zachovať chladnú hlavu a nerozčuľovať sa. Vravela som si, veď sú to len veci. Spolucestujúci si nasadili sluchátka a nikto sa s nikým nebavil.

Vodičovi som povedala, že si prajem, aby ma odviezol v Prahe až pre dom, nie na dohodnutý Florenc. Keď sme všetkých vyložili na IP Pavlova a na Florenci, oznámila som páriku, že škoda na mojich veciach je najmenej 3000 Kč. Mala som čas si to porátať počas celej dlhej cesty do Prahy aj s vínnymi výparmi v aute. Na to slečna odvetila: „Mala si nám oznámiť, že prevážaš víno.“ A nezabudla dodať: „Červené víno z vecí bežne vyperiem, až sa ti to nepodarí,  tak sa ozvi, zariadime nejakú čistiareň.“ Vypýtala si 250 Kč a rozlúčili sme sa. Prišla som domov a letela do večierky kúpiť kilo soli a biele víno – na internete som si prečítala, že to zaberá a pokúsila sa o záchranu mojich vecí. Zničené veci som hodila do koša, umyla som, čo sa dalo, oprala veci a po štyroch hodinách zaľahla. Zničenú mám našťastie iba knihu a jedno biele tričko. Ostatné veci sa mi podarili oprať.

Týmto by som chcela poukázať na to, že spolujazda je služba, ktorú navzájom zdieľajú vodič a spolujazdci. Myslím si, že vodič nesie zodpovednosť za bezpečnosť ľudí v aute a takisto aj za ich batožinu. Vodič má podľa mňa počítať  s tým koľko berie ľudí a predpokladať, že každý bude mať svoju batožinu, ktorú musí do kufra umiestniť. Viem, že to bola nešťastná náhoda, že vypadla práve taška s červeným vínom, ale ja osobne by som sa hanbila vypýtať si za takýto odvoz od spolujazdca peniaze, aj keď je to len 250 Kč, ktoré ma z biedy nevytrhnú. Čo dodať na záver? Črepy prinášajú šťastie, tak sem s ním!